Hlas Ameriky	Dnes je štvrtok, 16. október 2008       7. november 2002 Hodnotenie programového vyhlásenia vlády v oblasti reformy verejnej správy - niektoré kroky chýbajú Boris Koreň Hoci sa v novej vládnej koalícii spojili politické strany s blízkymi názormi na reformu verejnej správy, v programovom vyhlásení vlády nie sú v tejto oblasti avizované mnohé očakávané kroky. Tento zásadný dokument dnes preto kritizovali predstavitelia samosprávy. Viac informácií má Boris Koreň. Vládna koalícia vo svojom programovom vyhlásení sľubuje ukončenie reformy verejnej správy, na viacerých miestach spomína ďalší presun kompetencií na obce a regióny a nové, úspornejšie usporiadanie štátnej správy. Predseda Združenia miest a obcí Slovenska Michal Sýkora však nad programovým vyhlásením vlády vyjadril sklamanie, pretože neobsahuje to najhlavnejšie: AUDIO: "Predovšetkým nie je tam zadeklarované, akú vlastne reformu verejnej správy budeme presadzovať. Či bude platiť koncepcia reformy verejnej správy, ktorú spracoval pán Nižňanský. To je to najpodstatnejšie. V predvolebnom období presadzovali takmer všetky strany novej koalície návrat k pôvodne Nižňanským navrhovanému územnosprávnemu usporiadaniu na 8 samosprávnych regiónov, alebo minimálne nápravu deformít súčasného členenia štátu. Vo vyhlásení nie je o tom ani zmienka. Predseda ZMOS-u Michal Sýkora nad tým vyjadril sklamanie, pričom sa domnieva: AUDIO: "Tento problém určite by sa mal otvoriť. Mal by sa otvoriť s tým, že k ďalším regionálnym voľbám by sa veci upravili." Hoci vyhlásenie vlády obsahuje viaceré pozitívne a očakávané prvky - napríklad konkrétny prísľub fiskálnej decentralizácie, alebo redukciu miestnej štátnej správy - Sýkorovi chýbajú konkrétne termíny. Má to podľa neho aj praktické negatívne dôsledky, napríklad v tom, že štátni úradníci - hoci agenda im ubúda - sa snažia zabetónovať sa vo svojich úradoch a "netlačia sa" do samosprávy, kde by vykonávali v rámci nových kompetencií v podstate tú istú prácu. Generálny sekretár Únie miest Slovenskej republiky Marián Minarovič je so znením programového vyhlásenia vlády spokojnejší ako jeho kolega zo ZMOS-u. Dokument totiž podľa neho vystihuje hlavné ciele reformy - pokračovanie decentralizácie, presadenie novej štruktúry miestnej štátnej správy a zoštíhlenie verejnej správy a aj fiskálnu decentralizáciu. Pokiaľ ide o zmenu územnosprávneho usporiadania krajiny: AUDIO: "Samozrejme, programové vyhlásenie vlády predstavuje istý rámec a v tomto prípade je pre nás veľmi dôležité jedno. Že tam síce nie je vyslovene povedané, že vláda siahne ku korekcii územnosprávneho členenia, ale nie je to ani vylúčené. To znamená táto podoba ešte predstavuje možnosť rozvíjania ďalšieho dialógu." Podľa Minaroviča sa zmeny územnosprávneho usporiadania Slovenska ukážu v ďalšom procese reformy ako nevyhnutné. Oslovili sme aj autora Koncepcie reformy verejnej správy Viktora Nižňanského, podľa ktorého vládny program deklaruje vo svojich jednotlivých kapitolách realizáciu množstva potrebných krokov. AUDIO: "A celé dohromady vlastne dáva možnosť pokračovať v nej a dokonca ju aj dokončiť v takom charaktere ako sme kedysi predkladali v koncepcii. Možno mi tam chýbajú dve veci explicitne uvedené. Prvou je zmena územnosprávneho členenia na úrovni vyšších územných celkov. A chýba mi to čo bolo v tézach k programovému vyhláseniu vlády - a to je to, že tam bola uvedená reforma miestnej samosprávy." Nižňanský sa nenazdáva, že by bolo nejako dôležité výslovne sa v programovom vyhlásení prihlásiť k realizácii jeho koncepcie reformy. Ako v tejto súvislosti povedal: AUDIO: "Dôležitejšie pre mňa je to, ako sa bude ďalej realizovať táto koncepcia, alebo naša koncepcia. Toto považujem za všeobecné východisko, aby sa mohlo v reforme pokračovať." Pokiaľ ide o konkrétne dátumy realizácie jednotlivých avizovaných krokov reformy verejnej správy, podľa Nižňanského je dôležité, aby si vláda stanovila harmonogram realizácie všetkých dôležitých reforiem. Dôchodkového systému, verejných financií, daňovej a podobne - pretože by na seba mali nadväzovať a dopĺňať sa. Hoci Nižňanský zatiaľ nedostal oficiálnu ponuku na to, aby pokračoval v koordinácii reformy verejnej správy, rokoval už s predstaviteľmi niektorých strán a nevylúčil, že by v budúcnosti mohol pri jej realizácii spolupracovať.		Slobodná Európa 30. januára 2004 definitívne ukončí vysielanie na Slovensko Prečo vznikla pred polstoročím Slobodná Európa? Aké tam bolo postavenie Slovákov? A ako sa menila misia? Daniel Raus a Daniel Bútora Vás prevedú dejinami "Slobodky" za pomoci jej mníchovských, pražských i bratislavských redaktorov...